V rámci Programu obnovy dediny prebehla implementácia úspešných projektov na území geoparku - boli rozmiestnené informačné tabule v desiatich obciach na území geoparku.
Do budúcnosti sa plánuje rozmiestnenie panelov do ostatných obcí, aby každá z 28 obcí na území geoparku disponovala takými info-panelmi.
Fiľakovo
Fiľakovský hradný vrch tvorí zvyšok veľkého krátera tzv. maaru sú považované za relatívne najmladší vulkanický fenomén. Fiľakovský hrad bol založený v 13. st. na skalný podklad tvorený tufmi a lapilovými tufmi. Od 1999 vedie náučný chodník v hradnom areáli. Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a františkánsky kláštor - znova vybudovaný v rokoch 1694-1727 s kaplnkou. Kaštieľ Berchtoldovcov s parkom - postavený na začiatku 19.storočia, t.č. budova gymnázia. Za kaštieľom sa nachádza 7 hektárový anglický park, ktorý v minulosti patril kaštieľu. Archeologické nálezy: kostrové zvyšky jaskynných medveďov, nálezy mamutích kostí, nález rímskej keramiky terry sigilaty, nálezy keramiky na včasnoslovanskom pohrebisku a sídlisku, na stredovekom hrade početné nálezy keramiky, kachlíc, predmetov dennej potreby. |
Belina
Prírodná pamiatka Belinské skalyv k.ú. Beliny, zaberá západné svahy lávového prúdu - mierne skĺznuté bazaltové stĺpy s malými jaskyňami Územie je ukážkou tzv. skalného mesta v počiatočnom štádiu. Odkrytý lávový prúd s ukážkami stĺpovitej a doskovitej odlučnosti bazaltu, vek 4,7 mil. rokov.
Archeologické nálezy: kostrových zvyškov mamuta, nálezy enolitickej, kyjatickej a rímskej keramiky
|
Biskupice
Biskupská kaplnka Zvestovania Panny Márie (pred kaplnkou je umiestnená plastika sv. Ján Nepomuk), ktorá sa nachádza na miestnom cintoríne. |
Čakanovce
Na území obce sa nachádza Prírodná pamiatka Čakanovský profil, ktorá predstavuje geologický odkryv a je dokladom vývoja príbrežnomorských a kontinentálnych usadenín spodného miocénu v Cerovej vrchovine. Vrchná časť morského pieskovcového súboru, reprezentuje ústup posledného mora z územia Cerovej vrchoviny, nástup suchozemského režimu na čiastočne erodovaný podklad so zvyškami močiarov so vznikom hnedého uhlia.
Archeologické nálezy: nález bronzovej ihlice a keramiky pilinskej kultúry, kovový hrot oštepu z laténskeho obdobia.
|
Čamovce
Čamovský lom
Archeologické nálezy: bližšie nelokalizované stopy osídlenia v období mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry
|
Petrovce
Vodná nádrž Petrovce
Rímskokatolícky kostol svätej Trojice
CHA Fenek
|
Radzovce
Na území obce sa nachádzalo sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko polonskej kultúry z mladšej doby bronzovej, kniežacia mohyla zo staršej doby železnej a slovanské sídlisko z 10. - 12. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa tu nachádzal čadičový a trachitový lom, koncom 19. storočia otvorené bane na kamenné uhlie. Monická lesostep predstavuje lesostepné svahy nad hospodárskym dvorom Monosa v k. ú. Radzoviec.
Archeologická lokalita Radzovce - Monosa Monica Rekreačné stredisko Obručná |
Ratka
Zaujímavosťou je sídlisko z praveku a z doby bronzovej.
Bralo Veľké Hradište
Kameňolom Chrasť |
Šiatorská Bukovinka
Národná prírodná rezervácia – Šomoška- Šiatorská Bukovinka, 36,62 ha - kamenný vodopád – unikátne uhnuté, pravidelné šesť- a päťboké, pomerne tenké stĺpy odlučnosti bazaltu, ktoré boli v stredoveku odkryté na východnom svahu hradného vrchu za účelom ťažby bazaltu k výstavbe hradu - kamenné more, bukový porast - náučný chodník až na Šomošský hrad, 8 zastávok, 1,6 km
Spätná erózia – uhoľné bane pri Šiatorskej Bukovinke
- 5 m vysoký skalný stupeň v koryte výmoľového jarku, ktorý sa vytvoril spätnou eróziou občasných povrchových tokov - hlboký výmoľový jarok so zvislými piieskovcovými stenami
Čadičový lom Mačacia (Mačkaluk) - najreprezentatívnejšie odkryvy lávového pokrovu Medveša. V lome Mačkaluk možno pozorovať dva lávové pokrovy nad sebou, ktoré sú oddelené brekciovitou lávou.
Karanč - najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Je typickým dómovitým vrchom s nadmorskou výškou 725,1 m. - mohutný klenbový vrch reprezentujúci najvyšší bod Cerovej vrchoviny – 725 m n.m. - prameň svätej Margity na severovýchodnom svahu, rozhľadňa na Maďarskej strane.
Bukovinské súvrstvie - štrkovňa je na juhozápadnom svahu kopca Duhár. Založili ju v roku 1966. Sú v nej odkryté riečne štrky, podradne piesky bukovinského súvrstvia. Vzhľadom na prebiehajúcu ťažbu štrkovňa nie je využiteľná na náučné účely.
Andezitový kameňolom - lom založili v roku 1867, patrí teda k najstarším lomom na území Cerovej vrchoviny.
|
Šíd
V obci sa nachádza kostol Panny Márie, postavený v rokoch 1896 - 1897 v historizujúcom slohu, pomník Sovietskej armády pripomínajúci oslobodzovacie boje. Z archeologického hľadiska sa v k.ú. obce nachádza sídlisko a pohrebisko z doby bronzovej a stredoveku, a hradisko z neolitu. Nálezy kostrových pozostatkov mamuta, a nálezy kamennej industrie gravettskej kultúry. |
Šurice
V obci sa nachádza PP Soví hrad (hradisko z neolitu ) - predstavuje vyrezané bralo, vysoké 85 m, ktoré je vypreparované výplňou sopečného sopúcha. Vrchol brala slúžil pre stavbu pevnosti. Na jeho vrchole sú badateľné stopy po osídlení – zbytky schodov vytesaných do skaly a studňa. V k.ú. obce sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Pohanský hrad je nad regionálnym biocentrom, obývaný od doby kamennej. Známy je aj Šurický poklad uložený v Novohradskom Múzeu. |
Stará Bašta
Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad Stará Bašta, Hajnáčka, Šurice, archeologické nálezisko, čadičový lávový pokrov, 30 m vysoké bralá, nepravé jaskynné priestory a kamenné moria, 31 bazaltových jaskýň, najdlhšia je Stĺpová - 182 m. Vek 4,7 +/- 0,31 mil. rokov, 223,35 ha Baštianska diatréma
|
Studená
Obecné etnografické múzeum
|
Dubno
Kostol bol postavený v roku 1782 a prestavaný v roku 1927 |
Blhovce
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, neskorobarokový z roku 1777 a socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1901 Guda |
Fiľakovské Kováče
Rímskokatolícky secesný kostol sv. Ladislava z roku 1898 Archeologické nálezy: nález bronzovej sekery pravdepodobne pilinskej kultúry |
Gemerský Jablonec
Rímskokatolícky kostol - románsky z 13. storočia, upravený v 18. storočí s dreveným chórom z roku 1815 PR Vodná nádrž Gemerský Jablonec Archeologické nálezy: pozostatky kosti mamutov, paleolitická úštepová industria, bronzový depot z prelomu rannej a strednej doby bronzovej, osídlenie pilinskej kultúry |
Hajnáčka
Archeologické nálezy: Kostná dolina - paleontologické nálezisko, stopy výšinného osídlenia bádenskej kultúry, ojedinelé nálezy kyjatickej a látenskej keramiky, stredoveký hrad, archeologicky neskúmaný Národná prírodná pamiatka Kostná dolina - paleontologické nálezisko európskeho významu, objavené v 2. polovici 19. storočia, 380 m dlhý výmoľový jarok, obsahuje zvyšky kostí tapírov, nosorožcov, mastodontov, pozostatky hyeny, jeleňa, diviaka, bobra, hrabošov, opice Národná prírodná rezervácia Ragáč - 9,73 ha, časť lávového bazaltového prúdu, v jeho vrcholovej partii je zachovaný troskový kužeľ, nadmorská výška 536 m, vek 1,35 miliónov rokov (pleistocén), malé sopečné jaskyne -jedna z najmladších sopiek na Slovensku. Prírodná rezervácia Steblová skala - 37,92 ha. Sopečné kužeľovité vrchy severovýchodne od Hajnáčky, botanicky významná – veľa druhov teplomilných a suchomilných rastlín Bagova skala sa nachádza východne od Steblovej skaly, zvyšky kráterovej výplne tvorenej sopečnými bazaltovými troskami a bombami. Rádiometrický vek bazaltového telesa je 1,43 +- 0,10 mil. rokov. Severne od krátera sú zachované relikty lávového prúdu Prírodná pamiatka Zaboda 20,72 ha, lávový prúd vo veku 2,03 +/- 0,15 milióna rokov. Nachádzajú sa tu dve malé jaskyne Prírodná rezervácia Ostrá skala - 17,79 ha, má výrazný zahrotený tvar - vek bazaltu 2,6 +/- 0,22 mil. rokov, pri vrchole sú dobre odkryté bralá kráterového valu Prírodná rezervácia Hajnáčsky hradný vrch - prírodná rezervácia na ploche 9,71 ha. Lokalita je vhodná na demonštráciu mladého bazaltového vulkanizmu v Cerovej vrchovine. Kopec z nerovnomerne uloženého a usadeného sopečného materiálu na vrchole s bralom - vypreparovaným sopečným komínom, zbytky stredovekého rytierskeho gotického hradu. |
Kalonda
Paleontologická lokalita Bujár - v lokalite sa našli zvyšky skamenelých kmeňov stromov a otlačkov listov z obdobia treťohôr. Ľudový dom s areálom
|
Lipovany
Našli sa stopy osídlenia na nížinnom sídlisku pilinskej a kyjatickej kultúry doby bronzovej Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce - ukážka vývoja treťohorných usadenín Cerovej vrchoviny. Množstvo morských hrubostenných lastúrnikov
|
Mučín
Nová Bašta
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša Pútnické miesto Prameň Panny Márie Medveš - Dunivá hora
|
Pleš
Na území dnešnej obce Pleš bol mohylový násyp, pravdepodobne z mladšej doby bronzovej. Obec je doložená od roku 1246 ako Pelys. Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1829 s pôvodným zvonom z roku 1693
|
Prša
Nachádza sa tu budova rímskokatolíckej školy z roku 1771, Neorománsky kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1913, socha sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia Nálezy mamutích kostí, keramiky neolitickej, z doby bronzovej, nálezy hlinených zvieracích plastík z doby bronzovej, významné slovansko-avarské pohrebisko zo 7.-8. storočia s nálezmi keramiky, šperkov, zbraní, predmetov dennej potreby. |
Rapovce
Nížinné sídlisko kyjatickej kultúry Geolokalita: vrt v Rapovciach |
Tachty
Tachtianska diatréma Vodná nádrž Tachty Tachtianske zosuvy |
Trebeľovce
Nález štiepanej kamennej industrie zo strednej doby bronzovej, osada pilinskej kultúry. |
Večelkov